Mi, Slováci,sme hrdí národ s bohatím kultúrnim ďeďičstvom. Buďme hrdí na našich predkou a naďalej chráňme a rozvíjajme našu krásnu lubozvučnú Slovenčinu. Veť naša rodná reč patrí k tím najkrajším. Je rečou našich predkou, naše ďeďičstvo. Takto rozprávali naši statní otcovja a milujúce matki. Je to ich dar pre nás.
Možno krútite hlavou po prečítaní týchto riadkov, no nie je v nich chyba. Presne takto totiž znela Štúrova spisovná slovenčina, v ktorej vládlo jedno pravidlo: PÍŠ AKO POČUJEŠ ! Slovenčina sa v pôvodnej podobe do dnešných čias nezachovala. Je to flexibilný jazyk, ktorý prešiel mnohými zmenami a prispôsobuje sa dobe. Na náš rodný jazyk však môžeme byť hrdí. Veď patrí k tým najkrajším, aj keď najťažším jazykom sveta…
Za spisovný jazyk vďačíme jednej z najväčších osobností slovenskej histórie. Ľudovít Štúr, otec spisovnej slovenčiny, sa narodil 28. októbra 1815 a umrel 12. januára 1856. Koncom roka 2015 si teda pripomíname 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov.
Na jednu z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín, Ľudovíta Štúra, sme nezabudli ani my, žiaci druhého stupňa. V deň jeho narodenín sme sa počas hodín slovenského jazyka a literatúry vrátili do histórie a skúmali sme život a tvorbu otca nášho rodného jazyka. Zaujímavosti zo života a tvorby Ľudovíta Štúra sme sa dozvedeli už v rozhlasovom okienku. Na hodinách slovenčiny sme prijali podľa vzoru štúrovcov k svojim oficiálnym menám ďalšie symbolické slovanské mená a takto vyzbrojení sme sa pustili do skúmania, zisťovania, riešenia, prekladania či tvorenia. Čakali nás zaujímavé kvízy, tajničky, prešmyčky. Skúmali sme život štúrovcov, ich študentské a platonické lásky, sledovali dokumenty o Ľudovítovi Štúrovi. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavého o Ľudovítovi Velislavovi Štúrovi a o dobe, v ktorej žil.
Posolstvo Ľudovíta Štúra je aj v súčasnosti živé a aktuálne. Záleží už len na nás, ako si ho bude vážiť …
Mgr. Jitka Fiľová
Foto: Mgr. Lenka Dzurková
