9. novembra 2022
Po stopách spoznávania etnografie sa tentokrát vybrali žiaci II.A triedy. Zábavnou a netradičnou formou sa učili o artefaktoch a dejoch minulosti. Čo sme sa dozvedeli?
Napríklad že pierko na klobúk je doplnok mužského odevu, ktorý mal okrem ozdobnej aj znakovú funkciu. Pierka boli zložené z kvetov (muškát, karafiát, rezeda), z klasov obilia (ovos), zo zelených halúzok (jedľa, rozmarín, zimozeleň), z divo rastúcich travín, z vtáčích pier (kohút, hus, bažant, jarabica, tetrov, sojka, orol, páv, pštros, volavka) a stúh. Pierka z umelých kvetov a lístkov, sklených perličiek, doplnené bižutériou sa rozšírili koncom 19. storočia. Zhotovovali sa podomácky, alebo sa kupovali na jarmokoch a v obchodoch. Formy a materiál pierok sa dobovo, regionálne i podľa príležitostí menili.
Pierko, obvykle DAR OD DIEVČAŤA, nosil mládenec zastoknuté za stuhou klobúka. Jednoduchšie bolo na všedné dni, ozdobnejšie na sviatočné dni. Pierka rôznych veľkostí a zloženia boli tiež DOPLNKOM SVADOBNÉHO ODEVU ženícha, družbov a svadobných hostí. Začiatkom 20. storočia sa svadobné pierko prestávalo nosiť za klobúkom a začalo sa pripínať na hruď. Pierko doplnené stuhami NOSILI TIEŽ ODVEDENÍ MLÁDENCI – REGRÚTI. V staršom období bolo upevnené na klobúku, v prvej polovici 20. storočia už na klope kabáta. Počet pripnutých pierok vypovedal o počte priateľov z radov rovesníkov, ktorí mládencovi pierka na znak priateľstva darovali. Ženatí muži pierka na klobúku nenosili.
Objektové učenie v učebni Vihorlatského múzea v Humennom sa nám veľmi páčilo. Onedlho si tieto zážitkové hodiny prídu vychutnať aj žiaci iných tried.
Kalendár