Žiacky parlament

1. Žiacky parlament je zoskupenie žiakov zastupujúcich jednotlivé triedy v škole.

2. Schôdze žiackeho parlamentu sa nekonajú nutne pravidelne, ale vzhľadom na udalosti
počas školského roka.

3. O každej schôdzi je spísaný záznam, ktorý je neskôr uverejnený na viditeľnom mieste pre
informovanie žiakov o obsahu schôdze a o účasti.

4. Členmi žiackeho parlamentu sú žiaci zvolení jednotlivými triedami v tajných voľbách
zástupcu triedy. Každú triedu zastupuje jeden žiak a maximálne ešte jeden ďalší člen
triedy s nápadom alebo sťažnosťou a to po dohode s učiteľom na čele parlamentu.

5. Žiaci si svojho predsedu volia kedykoľvek na anonymný popud žiakov triedy alebo po
výzve triedneho učiteľa na začiatku roka.

a./ Žiaci si volia z kandidátov, ktorí sa dobrovoľne uchádzajú o miesto zástupcu
triedy. Žiaden žiak nesmie byť prinútený kandidovať; učiteľ by mal prípadný
nátlak na žiaka zastaviť už v zárodku.
b./ Ak nik nekandiduje, trieda nemá svojho zástupcu až do rozhodnutia žiakov.
c./ Každý žiak má pri hlasovaní právo tajne odovzdať prázdny lístok, čiže nevoliť
nikoho. Ak je prázdnych lístkov viac ako 30% , voľby sú neplatné.

6. Každý zástupca triedy má právo podať na zasadnutí parlamentu už aspoň čiastočne
pripravený návrh.

a./ V prípade, že zástupca triedy nemá návrh už aspoň čiastočne vypracovaný, môže
vyjadriť názor alebo dať podnet na vypracovanie návrhu.
b./ Podnety parlament zváži a ohodnotí, no ďalej sa nimi nezaoberá, pokým nie je
myšlienka aspoň čiastočne rozpracovaná.
c./ Týmto by sa malo predísť možným obtiažne realizovateľným nápadom členov
parlamentu.
d./ Obsah a myšlienka žiadneho z návrhov nesmie byť v konflikte so školským
poriadkom alebo ustanoveniami školského parlamentu.
e./ K vyjadreniu názoru nesmie byť člen parlamentu prinútený; učiteľ má zastaviť
prejavy nátlaku už v zárodku.

7. Jednotlivé parlamentom zvážené a schválené návrhy podáva učiteľ alebo pôvodca
návrhu vedeniu školy za podpory parlamentu.

a./ V prípade nezhôd medzi členmi parlamentu o týkajúcich sa návrhoch alebo
sťažnosti sa na základe vážnosti rozhodnutia zvolí metóda tajného hlasovania
alebo referenda mienky parlamentu.
b./ V prípade sťažností by sa mala zvoliť najprv metóda zisťovania mienky členov
parlamentu.
c./ Každé hlasovanie parlamentu je tajné. Člen parlamentu môže vhodiť prázdny
hlasovací lístok. Ak počet prázdnych hlasovacích lístkov dosahuje aspoň 30%
celkového počtu hlasovacích lístkov a nejde o prieskum mienky členov
parlamentu, hlasovanie je neplatné.

8. Nevhodne správajúceho sa žiaka môže prítomný učiteľ alebo členovia parlamentu poslať
preč zo schôdze. Táto skutočnosť musí byť následne uvedená v zázname zo schôdze. V
prípade viacnásobného opakovania sa podobných situácií môžu členovia parlamentu
navrhnúť opakovanie volieb v danej triede.