Nadané deti

  • Triedy programu APROGEN
  • Čo je Aprogen?
  • Identifikácia nadania
  • Charakteristika nadaných
  • Vzdelávanie nadaných
  • Ako sa prejavuje nadané dieťa v rodine?
  • Ako sa prejavuje nadané dieťa v škole?
  • Máme nadané dieťa...
  • Kontakt

Triedy programu APROGEN
1. septembra 2005 sme so súhlasom MŠ SR, koordinátorky projektu a odborného garanta
PhDr. Jolany Laznibatovej, Csc. otvorili prvú triedu, v ktorej sme začali realizovať program alternatívneho vzdelávania intelektovo nadaných detí – APROGEN.
V školskom roku 2021/2022 máme zriadených 9 tried programu APROGEN:


Čo je APROGEN?
Školský vzdelávací program pre intelektovo nadaných žiakov vzdelávaných na našej škole vychádza z pokusného overovania Projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti autorky PhDr. Jolany Laznibatovej CSc., do ktorého sme sa so súhlasom MŠ SR ako škola zapojili v roku 2005. Všetky školy, ktoré boli zaradené do overovania nových foriem, metód a obsahu výchovy a vzdelávania nadaných detí sa zapojili do spolupráce so Školou pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave a spolupracovali pri dotváraní nového vzdelávacieho programu pre intelektovo nadané deti s autorkou tohto špecifického vzdelávacieho programu.
Vytvorený Program APROGEN – „ Alternatívny PROGram Edukácie Nadaných“ bol ohodnotený ako moderný pozitívne rozvíjajúci tak výkonovú ako aj osobnostnú sféru nadaných žiakov a v praxi sa osvedčil ako vysoko efektívny aj v edukačnom procese pri práci s nadanými žiakmi.
V súčasnosti sa Program APROGEN aplikuje v triedach pre intelektovo nadané deti v 29 základných školách na Slovensku.

Charakteristické pre Program APROGEN je, že zohľadňuje všetky špecifiká a odlišnosti vývinu intelektovo nadaných detí so silným zastúpením alternatívnych psychologických prístupov vo výchove. Začína na báze psychologických vyšetrení, nomináciami, diagnostikou a výbermi žiakov do prvej triedy. Následne pokračuje aplikáciou výchovno-vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý je postavený na báze:

  • zohľadňovaní špecifických edukačných potrieb nadaných žiakov,
  • rešpektovania aktuálnej vývinovej úrovne žiakov,
  • akceptovania individuálnych odlišností žiakov,
  • zohľadňovania zvláštností osobnostného vývinu nadaných,
  • aplikovania psychologického pôsobenia a podpory pri rozvíjaní nadania, a to samozrejme pri realizácii kvalitnej, kreatívnej a nadštandardnej formy výučby v škole.

Naša škola v rámci svojho vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním prináša a aplikuje nové progresívne prvky, ako napríklad:

  • priateľskú, nestresovú a tolerantnú atmosféru – atmosféru bez strachu, agresivity a šikany,
  • ranné komunity, ročníkové práce, projektové vyučovanie, konzultačné hodiny pre žiakov a rodičov,
  • neformálny partnerský vzťah učiteľ – žiak, s nadštandardnou komunikáciou učiteľ – žiak, škola – rodič.

Výber detí do triedy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním vzdelávaných podľa Programu APROGEN sa robí na základe viacnásobného, minimálne dvojúrovňového psychologického vyšetrenia. Deti sú do tejto triedy prijímané po splnení dvoch základných kritérií:

  • 1. Dieťa musí spĺňať platné kritérium nadania, pričom intelektová úroveň zisťovaná štandardnými psychologickými testami musí byť vysoko nadpriemerná a musí spĺňať hranicu nadania, ktorá je všeobecne uznávaná a medzinárodne platná. Inteligenčný kvocient musí dosahovať hodnotu nad 130 (IQ >= 130).
  • 2. Dieťa už musí vedieť čítať, písať a počítať, pričom akceptujeme rôznu úroveň týchto schopností. Vyšetrenie sa robí na úrovni vedomostnej, ale i na úrovni osobnostnej a emociálno-sociálnej. Pre prijatie je rozhodujúce psychologické vyšetrenie. Za výber detí do triedy zodpovedá psychológ a finálne autorka projektu PhDr. Jolana Laznibatová, CSc., riaditeľka základnej školy a gymnázia pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, ktorá je aj koordinátorom zodpovedajúcim za identifikačný a výchovno-vzdelávací proces.
Výhody vzdelávania v triedach pre nadané deti – oproti klasickým triedam:
  • možnosť nadaného dieťaťa komunikovať s rovesníkmi podobného zamerania
  • znížený počet žiakov v triede: na 1.stupni – 12 žiakov, na 2.stupni – 17 žiakov (možnosť individuálneho prístupu)
  • metodika vzdelávania zameraná na potreby nadaných žiakov (redukcia rutiny, zníženie opakovania, akceptácia rôznych riešení, sofistikované úlohy, nové a rozšírené predmety)
  • personál pripravený vnímať, odhaliť a pedagogicky riešiť možné riziká vo vývine nadaných, ale tiež odhaliť a ďalej rozvíjať špecifické záujmy a prejavy nadania dieťaťa
  • zníženie rizika vylúčenia dieťaťa z kolektívu (nízky počet žiakov, možnosť pedagógov pozorne sledovať sociálne deje v kolektíve, prítomnosť podobne zameraných rovesníkov)
  • aktivizácia nadaného dieťaťa (úlohy primerané jeho intelektovému potenciálu, odstránenie „nudy“ z príliš ľahkých či rutinných úloh oproti požiadavkám bežnej školy)
  • vyučovanie pomocou moderných nástrojov IKT – interaktívna tabuľa, notebook s pripojením na internet a dataprojektor

Identifikácia nadania
Intelektové nadanie sa zisťuje predovšetkým intelektovými testami. Hoci mnohí odborníci poukazujú na slabé miesta takejto identifikácie, zatiaľ zostáva jediným nástrojom, ktorý dokáže intelektové nadanie kvantifikovať – premeniť na hodnoty na stupnici. Výsledkom testu je tzv. intelektový kvocient – IQ, ktorý je pomerom mentálneho veku a fyzického veku krát sto. Teda ak má dieťa 8 rokov ale jeho mentálny (intelektový) vek je 12 rokov, potom jeho IQ bude 12/8*100 = 150 bodov.Priemerný intelekt sa pohybuje v rozpätí 90 – 110 bodov (podľa najčastejšie používaného testu), za hranicu nadania sa považujú dve štandardné odchýlky od tohto priemeru, teda IQ 130.
Odborníci odporúčajú aj ďalšie doplnkové metódy (pozorovanie dieťaťa učiteľom, rozhovory s rodičmi, osobnostné dotazníky, rozbor výsledkov činnosti dieťaťa, testy tvorivosti). Čím viac nástrojov sa na identifikáciu použije, tým je diagnostika nadania presnejšia a užitočnejšia pre ďalšie rozvíjanie dieťaťa.
Identifikácia nadania má zmysel vtedy, ak chceme dieťaťu poskytnúť modifikovanú vzdelávaciu starostlivosť, ktorá bude jeho nadanie ale aj celú osobnosť efektívne rozvíjať.
zdroj: www.nadanie.sk
Charakteristika nadaných
Nadané deti tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Ich intelekt je v predstihu – akoby na úrovni staršieho dieťaťa. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Podobné je to v ich ďalších charakteristikách (záujem, motivácia, vytrvalosť, tvorivosť…). Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané.Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí:
  • netypické záujmy už od predškolského veku (živočíchy, vesmír, doprava, technika)
  • čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku (pričom sa tieto zručnosti naučili ako samoukovia, nikto ich k tomu systematicky neviedol)
  • vysoká aktivita, intelektuálna zvedavosť, kladenie otázok, nútiacich dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu
  • široká slovná zásoba, používanie vzhľadom na vek nezvyčajných, cudzích slov a slovných spojení
  • zaoberanie sa svetovými problémami a otázkami morálky, etiky, hraníc (nekonečno, začiatok, koniec života)
  • vyhľadávanie komunikácie s dospelými alebo staršími deťmi
  • neochota podriadiť sa príkazom, autoritám, potreba vysvetľovania požiadaviek dospelých
  • perfekcionizmus, snaha byť najlepší, neochota zmieriť sa s prehrou

Vzdelávanie nadaných

Vo vzdelávaní nadaných sa využívajú dva hlavné prístupy: akcelerácia a obohatenie.Akcelerácia je urýchlenie vzdelávania. Medzi formy akcelerácie patrí:

  • skorší nástup do školy
  • preskočenie ročníka
  • absolvovanie naraz dvoch ročníkov
  • absolvovanie niektorého predmetu vo vyššom ročníku

Obohatenie je rozšírenie, prehĺbenie učebného obsahu a aplikovanie učebných aktivít mimo rámca bežných učebných osnov.

Obohatenie realizujeme týmito formami:

  • rozšírením a prehlbovaním obsahu učiva
  • poskytovaním informácií a tém, ktoré nesúvisia s bežným školským obsahom
  • zaradením obohatenia ako samostatného predmetu
  • projektovým vyučovaním, tvorbou referátov, esejí, projektov…
  • riešením problémových úloh, poskytovaním komplexných podnetov a učebných činností založených na rozvíjaní myslenia

Vo vzdelávanie nadaných sa zameriavame najmä na:

  • rozvíjanie vyšších úrovní myslenia (analýza, syntéza, hodnotenie)
  • kritické myslenie a argumentáciu
  • tvorivé riešenie problémov
  • používanie intuície a zdravého riskovania (tzv. risk-taking)
  • skúmanie, bádanie, objavovanie
  • prezentáciu
  • samostatnosť
  • spoluprácu
  • sebapoznanie
  • sebahodnotenie

Čo je vo vzdelávaní nadaných efektívne:

  • nechať deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať (miesto vysvetľovania učiva)
  • ukázať deťom vlastnú omylnosť, nemať pravdu za každú cenu
  • nechať učebný proces viesť ich otázkami a záujmami aj za cenu toho, že sa odbočí od témy
  • používať racionálne argumenty, zdôvodňovať svoje (učiteľove) požiadavky
  • vypočuť deti, učiť sa od nich
  • podporovať vnútornú motiváciu (ich vnútornú túžbu po poznávaní a činnosti)
  • poznávať a vykonávať aktivity spolu s deťmi, s nadšením
  • pripravovať im dostatočne stimulujúce úlohy, zadávať úlohy ako problém na riešenie
  • diferencovať úlohy podľa záujmu a schopností žiakov (teda pripravovať rôzne stupne, druhy a úrovne aktivít)
  • prejaviť záujem o ich vlastný (aj keď nie dokonalý) spôsob riešenia
  • ponúkať dostatok zaujímavých aktivít, ale neočakávať, že sa ich zúčastní rovnako ochotne každé dieťa
  • hodnotenie výkonov viesť formou diskusie, pýtať sa na názor žiaka
  • pozitívne hodnotenie (zdôrazňovanie pozitívnej stránky žiackeho výkonu, nie chýb)
  • byť deťom partnerom, pomocníkom, riešiť, poznávať a bádať spolu s nimi

Čo je vo vzdelávaní nadaných nevhodné:

  • mentorsky pristupovať k chybám, všímať si viac chyby ako pozitívne stránky výkonu žiaka
  • nadmerne používať vonkajšiu motiváciu (známky, autoritatívne hodnotenie), nútiť deti robiť veci, ku ktorým majú odpor (radšej ich treba vhodne motivovať, niekedy je vhodné nechať ich tak, nemusia sa zapojiť do každej aktivity)
  • presadzovať a očakávať stanovené spôsoby a algoritmy riešenia
  • precvičovať mechanické zručnosti (napr. krasopis, jednoduché počtové úkony) až do dokonalosti, očakávať formálnu dokonalosť
  • očakávať od nich podriadenie sa autorite, bezvýhradnú poslušnosť k autorite
  • vytvoriť v kolektíve prostredie rivality častými individuálnymi súťažami v rámci školských činností
  • požadovať od detí formálne zápisy, postupy, odpovede
  • očakávať od detí dokonalosť, bezchybnosť
  • využívanie dieťaťa na neustále pomáhanie slabším spolužiakom
  • používať šikovné nadané dieťa ako príklad a „ťahúňa“ celej triedy (nadané dieťa má byť pre učiteľa objektom rozvíjania a nie prostriedkom zvyšovania úrovne celej triedy)
Ako sa prejavuje nadané dieťa v rodine?
  • Skoro po narodení fixuje a rozoznáva ľudí a predmety.
  • Po niekoľkých týždňoch reaguje na svoje okolie úsmevom.
  • Kontaktuje sa s okolitým svetom skôr ako ostatné deti.
  • Začína skoro chodiť. Potrebuje málo spánku.
  • Je veľmi zvedavé a všetkých ustavične zasypáva otázkami.
  • Je nahnevané a podráždené, keď nedostane na svoje otázky vyčerpavajúce odpovede.
  • Samo sa naučí rozpoznávať písmená a skoro čítať.
  • Je veľmi precitlivelé.
  • Zaoberá sa encyklopédiami a odbornými knihami. Porovnáva a hľadá podobnosti a rozdiely.
  • Vytvára si svoj vlastný systém poznatkov a informácií podľa súvisiacich vlastností (veci, ľudia, pojmy, myšlienky, skúsenosti).
  • Je nezávislé v myslení. Je všímavé, pozorné a citlivé na nové veci a nových ľudí.
  • Je samostatné, nepotrebuje pomoc (ja sám).
  • Má mimoriadne dobrú pamäť.
  • Neustále vyhľadáva nové informácie.
  • Je originálne, nápadité v myslení a vyjadrovaní sa.
  • Má špecifický (osobitý) zmysel pre humor.
  • Nemá rado mechanické činnosti, ktoré sa opakujú a netreba pri nich rozmýšľať.
  • Vydrží dlho pri zaujímavej práci. Chce všetko robiť dokonale.
  • Má málo priateľov.
  • Zaoberá sa neobvyklými vecami a poznatkami. Rýchlo sa učí nové veci.
  • Používa cudzie a abstraktné slová.
  • Je menej prispôsobivé ako iné deti.
  • Dokáže robiť viac vecí odrazu.
  • Vystačí si samo so sebou, najmä ak má zaujímavú činnosť.
  • Rado číta náročné, ťažké knihy. Rado pozerá televíziu a pracuje pri počítači.
  • Zaujíma sa o abstraktné otázky (čas, život, smrť, náboženstvo).
Ako sa prejavuje nadané dieťa v škole?
  • Vie všetko skôr, rýchlejšie a lepšie.
  • Má veľa poznatkov z rôznych oblastí.
  • Má výraznú reč a bohatú slovnú zásobu.
  • Učí sa rýchlo a dobre.
  • Rýchlo nachádza najdôležitejšie fakty a príčinno-následné vzťahy.
  • Zaujíma sa o nové veci a informácie.
  • Rado robí náročné úlohy, chce ich riešiť samostatne.
  • Robí menej chýb, pracuje efektívnejšie.
  • Radšej pracuje samo, ako v kolektíve, je individualista.
  • Má svoje vlastné pracovné tempo. Nudí sa pri bežných, ľahkých úlohách.
  • Snaží sa o dokonalú prácu, je perfekcionalista.
  • Je veľmi sebakritické, často je nespokojné so svojimi výsledkami.
  • Zaujíma sa o otázky neprimerané svojmu veku.
  • Priatelí sa skôr so staršími deťmi, alebo vyhľadáva spoločnosť dospelých.
  • Je intelektovo zrelšie, ale o to viac citlivejšie a zraniteľnejšie.
  • Emociálna a sociálna zrelosť nie sú na rovnakej úrovni ako jeho intelekt.
    Tresty a prísne výchovné postupy veľmi negatívne pôsobia na osobnosť nadaného dieťaťa.
Máme nadané dieťa…

Rodičovstvo je jedna z najnáročnejších a najzodpovednejších úloh. A výchova nadaného dieťaťa nie je v porovnaní s výchovou bežného, „normálneho“ dieťaťa jednoduchšia – ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Nadané dieťa potrebuje:

  • množstvo podnetov – literatúru, najmä encyklopedickú, internet, prístup k zaujímavým podujatiam (múzeá, výstavy, prehliadky) a hry podľa momentálneho záujmu a naviac diskutovanie o mnohých otázkach a problémoch, ktoré ho trápia
  • partnerský prístup – vysvetľovanie pravidiel a požiadaviek, ich zdôvodňovanie, diskusia o možných príčinách nevhodného správania
  • akceptáciu odlišnosti – brať dieťa také, aké je, chápať jeho myšlienkové pochody, jeho odlišné názory, aktivity a záujmy

Najčastejšie rodičovské chyby:

  • autoritatívnosť – rozkazovanie bez zdôvodňovania, presadzovanie vlastných požiadaviek z hľadiska sily
  • zakazovanie/obmedzovanie činnosti, záujmov – zakazovať dieťaťu čítať, písať (bude sa nudiť v škole), obmedzovať jeho niekedy až zdanlivo obsedantné zanietenie pre niektorú oblasť (už to celému okoliu lezie na nervy)
  • rodičovský perfekcionizmus – snažiť sa, aby dieťa bolo vo všetkom perfektné (veď schopnosti na to má), nepripúšťať chyby a zlyhania
  • učenie v predstihu – v snahe uspokojiť zvedavosť dieťaťa učiť ho dopredu učivo, týka sa to najmä matematiky a gramatiky – vo vyučovaní sú nadané deti motivované k tomu, aby zákonitosti a pravidlá objavovali, vyvodzovali sami (ak ho naučíte algoritmus písomného násobenia, o túto radosť z objavovania ho pripravíte), venujte sa radšej dieťaťu tak, že s ním objavujete veci, ktoré sa v škole nemá možnosť dozvedieť

Čo by mal rodič očakávať od učiteľa svojho nadaného dieťaťa:

  • že bude chápať odlišnosť dieťaťa (jeho prejavy nadania) ako potenciál, ktorý treba rozvíjať
  • že mu bude ponúkať zaujímavé a podnetné aktivity (keď miesto dvadsiatich mechanických príkladov zbadáte v zošite zložitejšiu slovnú úlohu, hlavolam alebo rébus)
  • že bude akceptovať iný postup riešenia, najmä v prípade, ak dieťa dospeje k správnemu riešeniu
  • že jeho inak tvorivá a zaujímavá slohová práca nebude plná opráv kvôli pravopisu alebo krasopisu
  • že v zošite zbadáte rôzne formy sebahodnotenia dieťaťa (sebahodnotenie je dôležitým prostriedkom k správnemu sebaobrazu dieťaťa a redukcii perfekcionizmu)
  • že vaše dieťa aspoň občas bude doma s chuťou riešiť nejaký zaujímavý problém, predostrený v škole
  • že sa (učiteľ) s vami poradí, ak sa vyskytne nejaký problém, opýta sa vás na názor, bude chcieť s vami pátrať po príčinách a bude sa snažiť zapojiť vás do riešenia problému
  • že ocení silné stránky vášho dieťaťa a bude akceptovať tie slabšie (nebude ho umárať bifľovaním násobilky, ktorú má problém sa mechanicky naučiť ak samostatne rieši zložité logické úlohy)
  • že bude okrem bežných učebníc používať množstvo doplnkového materiálu, pracovných listov, kníh, časopisov
  • že na nástenkách neobjavíte rebríčky výkonov detí (s najlepším počtárom, najšikovnejším čitárom a pod.)
  • že vaše dieťa bude riešiť úlohy viac preto, lebo je to zaujímavé ako preto, aby dostalo dobrú známku (alebo inú odmenu)
zdroj: www.nadanie.sk
Kontakt

Rodičia, ktorí máte záujem o viac informácií, alebo máte dojem, že sa u Vášho dieťaťa prejavujú známky nadania, a máte záujem o jeho zaradenie do triedy pre mimoriadne nadané deti, kontaktuje sa čo najskôr na:

Základná škola, Hrnčiarska 13, 066 22 Humenné

  • Tel.: 057/775 4825, sekretariát školy
  • Mobil: 0908 845 303, Mgr. Jitka Fiľová, riaditeľka školy
  • Mobil: 0902 436 019, Mgr. Marian Dobrovolný, zástupca riaditeľky školy
  • Tel: 057/7880825, PaedDr. Katarína Liptovská, zástupkyňa riaditeľky školy
  • E-mail: skola@zshrnche.edu.sk

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,
Mierová 4, 066 01 Humenné

  • Tel.: 057/775 0627, Mgr. Jaroslava Mervová, psychologička